Autor: Roman

V bezveternom tichu Našla môj list Na prahu dverí Ani ho nečíta Ona vie Verí Na mňa útočia démoni Niekde v limbe Na hraniciach krajších zajtrajškov Niekde na okraji nových svetov Tam kde premýšľam a smútim Za jej každou vôňou Za jej poslednou vetou

Predstavte si, že stojíte v strede kopca. Strhne sa lavína a vy vidíte, ako sa tá obrovská masa snehu, kameňov a ktovie čoho iného nezastaviteľne rúti priamo na vás. Únik je nemožný, skryť sa niet kde. Jediné, čo vtedy viete je to, že zomriete a dúfate, že keď vás to biele monštrum, ktoré má každým metrom ničivejšiu silu, pohltí, tak že sa to stane aspoň […]

Bol február, päť stupňov, fúkal vietor a strašne pršalo. Neviem, koľko bolo v ten deň spáchaných samovrážd, ale som toho názoru, že ak by som sa chcel zabiť, tak by to bolo práve vtedy. Ja som sa v ten deň zamiloval. Samozrejme, vtedy som o tom ešte nevedel, láska na prvý pohľad predsa neexistuje, ale možno minimálne povedať, že vtedy to všetko celé začalo. Kráčala […]

Hľadám ju V nočných tichách V tých najrušnejších ránach Kvôli nej balansujem Na tých najostrejších hranách Hľadám ju aj tam Kde by vlastne ani nemala byť Neverím však Žeby sa mi mohla Na tak dlho Skryť Hľadám ju aj v očiach žien Niekde medzi ich smiechom A vôňami Vtedy sa mi často zatrasie Zem pod nohami A tak znova hľadám Svoju novú Múzu […]

Skratka do pohodyVedie cestičkou v tvojich vlasochKeď vrušením vzdychášPolohlasom Keď sa frekvencia dychov zosúladíVtedy nás ani štrngot kľúčovtvojho otca v zámkeNerozladí Aj keď viem, že týmČo robímeSme stále jednou nohou v pekleNašťastie si však mladá na reči typu:„Bolí ma hlava. Dnes nie“ Lebo „áno“ je všetkoTo dôležitéČo sa […]

Ktosi raz povedal…Láska vraj hory prenášaA ja ťa noc za nocouv predstaváchV spánku unášam A cítim, že tvoje úsmevypatria len mneNemusím ich vidieťCítim ich v tme Som platonik…Vzťah nehľadámRadšej sa zas a zasV predstavách utápamAké by to bolo strašne fajnKeby práve s tebou zažijemTen povestnýPozemský raj Preto musím ťa sklamaťja som len platonikSkrytý […]

Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Chatovanie na rôznych zoznamovacích sociálnych sieťach v tom období zažívalo svoj rozkvet a ja som ho počas nudných večerov na vysokoškolskom intráku považoval za lacnú a dostupnú zábavu. Nikdy som nemal zámer sa s niekým z tých ľudí, s ktorými som si písal, seriózne zoznámiť. Až na jedno dievča. Jej prezývka bola ZeTa. Písali […]

Prenežná, nevinná…Tak hriešne usmiataUž svojím pohľadomPýtaš si objatia Objatia, ktoré ti ukážu,že k tebe cítim lásku.Tak už žiadne slová…Začnime odznova ! Viem…Chceš len hľadieť vpreda nevidieť už minulosť,ktorej my, ja i ty,máme už aj tak dosť. Viem…Chceš iba kráčať vpred,veď vidíš svetlú budúcnosť.Vieš tak poučne […]

Život je boj, ale je môj ! A ja v ňom sám uspieť musím Radšej chcem hrať, ako sa vzdať… Myslím, že to je to základné… Pravidlo hry. A tak chcem bojovať A na pády sa nedívať radšej žiť ako prežívať a splnené sny si užívať…. Má to cenu, keď viem, že tam niekde si.

Symfóniu nociJe pohľad štyroch očíNa oblohuA do seba navzájomObjatia tielSú ich jediný podnájom Tlkot ich sŕdcA súhra ich životných snovpodčiarkuje zbytočnosťvšetkých slov A dáva priestor bozkomich univerzálnemu jazykuMilovať treba naozaj a stáleNikdy nie zo zvyku