Ktosi raz povedal…
Láska vraj hory prenáša
A ja ťa noc za nocou
v predstavách
V spánku unášam

A cítim, že tvoje úsmevy
patria len mne
Nemusím ich vidieť
Cítim ich v tme

Som platonik…
Vzťah nehľadám
Radšej sa zas a zas
V predstavách utápam
Aké by to bolo strašne fajn
Keby práve s tebou zažijem
Ten povestný
Pozemský raj

Preto musím ťa sklamať
ja som len platonik
Skrytý melancholik
a známy pragmatik

A ty si hviezda
Ktorú jakživ nezískam

A keby si sa mi do náručia hodiť chcela…

To by bolo na mňa
akosi veľa.

—————————————————————————————————————-