Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Chatovanie na rôznych zoznamovacích sociálnych sieťach v tom období zažívalo svoj rozkvet a ja som ho počas nudných večerov na vysokoškolskom intráku považoval za lacnú a dostupnú zábavu. Nikdy som nemal zámer sa s niekým z tých ľudí, s ktorými som si písal, seriózne zoznámiť. Až na jedno dievča. Jej prezývka bola ZeTa. Písali sme si spolu asi tri mesiace, zdieľali svoje zážitky a podobne. Jej inteligentný humor ma zaujal, tak som jej jedného večera zo svojho nicku CreOx napísal:
CreOx: Počuj…ty si z Bratislavy ?
ZeTa: Keďže to mám v profile, tak asi hej.
CreOx: To je fajn. Vieš, dnes je dosť nudný večer… Čo tak zájsť niekde na kávu ?
ZeTa: Na kávu nie. Po káve nezaspím. Radšej čaj.
CreOx: Ok. Tak na čaj… Tak ťa čakám v kaviarni Špirála v Starom meste. O hodinu.
ZeTa: Počkaj, počkaj… A podľa čoho sa spoznáme ?
Chvíľu som sa zamyslel a potom mi svitlo, že by fakt bolo dobré ju určitým spôsobom označkovať, aby som ju spoznal a ak by nevyhovovala mojim estetickým nárokom, jednoducho by som z kaviarne odišiel a už nikdy jej nenapísal.
CreOx: Neviem… Daj si napríklad do vlasov bielu stužku.
ZeTa: Biela stužka v tvojich vlasoch… Nevolal sa tak náhodou nejaký gýčový dievčenský román.
CreOx: Ty si dievča. Ty vieš. Teraz už idem. Vidíme sa o hodinu.
ZeTa: Jasné.
…a odhlásila sa.
Zaklapol som notebook a šiel som si dať rýchlu sprchu. Nebol som nervózny. Veď toto vlastne ani nebolo rande. Po polhodine som už čistý a vyvoňaný kráčal večernou Bratislavou. Cez okno kaviarne som videl, že tam žiadne dievča s bielou alebo hocijakou inou stužkou vo vlasoch nie je. Šiel som za partiou obďaleč stojacich pubertiakov a vypýtal som si od nich cigaretu. Boli celkom ochotní. Jednu mi dali a tak som si s nimi, aj keď inak nefajčím, zapálil. Hovorili mi o svojich problémoch s dievčatami a polemizovali nad tým prečo všetky ich 16 ročné spolužiačky majú minimálne 20 ročných frajerov. Neporadil som im. Sám som to v ich veku tiež nechápal, ale aspoň som ich ubezpečil, že čím budú starší tým viac sa tie rozdiely zmažú, takže keď budú mať možno 25, tak ich bude ich 25 ročná kolegyňa v práci chcieť. Po dofajčení cigarety som sa opäť šiel pozrieť cez okno. Pribudla tam blondína, ktorá si akurát vyzliekala kabát. Pod ním mala čierny sveter, ktorý podmanivo obopínal vrchnú časť jej tela. Potom si dala dolu z hlavy čiapku a rozpustené blond vlasy si zviazala do konského copu bielou stužkou. Niečo sa v mojom vnútri zaradovalo a trošku som znervóznel. Zrazu som stratil pocit, že toto nebude radne. V tom som si uvedomil, že čumím do toho okna ako úchyl, tak som sa od neho odtiahol pri vchod do kaviarne. Nádych, výdych…a vošiel som dnu. Blondína, ZeTa, ma hneď zaregistrovala a usmiala sa. Prišiel som nemotorne k jej stolíku pričom som prevrátil jednu stoličku a stúpil jednému, nesmierne namosúrene vyzerajúcemu pánovi na nohu. Vyzliekol som si kabát a prisadol si k nej.
-Ahoj, ja som CreOx, ale v reálnom živote Birk- začal som trošku nervózne.
Usmiala sa a mierne zaklonila hlavu a potom sa aj ona predstavila
-ZeTa na chate, no v skutočnosti Lora- povedala a podala mi ruku a hneď sa ma spýtala, čo študujem a mnoho ďalších vecí, ktoré sme si skrytý za svojimi nickmi neodhalili. Bolo mi s ňou neskutočne dobre. Bolo niečo pred polnocou, keď som si spomenul na staré pravidlo prvého rande, ktoré hovorí, že rande má končiť práve v tom najlepšom.
-Už je neskoro, Lora. Myslím, že by sme mali ísť,- povedal som a ona aj keď neochotne, ale súhlasne prikývla.
-Máš pravdu. Bude to najlepšie. Skoro ráno mám prednášku z anatómie.-
-Ty chodíš na medicínu ?- spýtal som sa prekvapene a v tom momente som si uvedomil, že som sa počas troch mesiacov spoločného chatovania a hodinu a pol osobného rozhovoru nespýtal, čo študuje. Hlavne, že viem, že jej rodičia sú rozvedení, brat je alkoholik a mama má nového frajera, ktorý je totálny magor.
-Už je to tak,- potvrdila bez náznaku výčitky.
To by bolo niečo, keby si túto zbalím, zamyslel som sa. Veď koniec-koncov, moja matka vždy chcela mať zo mňa lekára, čo som jej síce nesplnil, ale uzavretím manželského zväzku s týmto prototypom ženskej krásy s diplomom z medicíny by som to určite odčinil.
Usmial som sa, odsunul jej stoličku a pomohol obliecť kabát. Zavolala taxík a spýtala sa, či ju nechcem odprevadiť domov a že ako takmer absolvent práva by som jej mohol pomôcť s jednou právnou záležitosťou.
-Prečo nie,-odpovedal som jej s badateľným očakávaním zaujímavého zvyšku večera v hlase.
O pár minút prišiel taxík a nastúpili sme si na zadné sedadlo.
-Kde to bude ?- spýtal sa fúzatý taxikár s baretkou na hlave.
-Na Vodárenskú.- oznámila Lora a chytila ma za ruku.
Nečakal som to, no skôr než som sa stihol prestať čudovať jej náhlej prítulnosti ma pobozkala a bozkávala ma až príchod na Vodárenskú. Potom vytiahla z kabelky peňaženku, zaplatila a vyšli sme z taxíka. Ocitli sme sa vo vilovej štvrti Bratislavy. Lora ma ťahala za ruku až k ich domu. Kým odomykala, sám som sa pohľadom na ich vilu utvrdzoval, že by išlo o skutočne dobrú partiu. Vošli sme dnu a usadil som sa v obývačke, pokiaľ ona priniesla fľašu šampanského. V snahe využiť jej dobré rozpoloženie a pribúdajúce poháre šampanského, som načrtol debatu na tému anatómia. Témy sa chytila za správny koniec a začala mi na mojom tele ukazovať svaly. Z ukazovania sa po pár minútach stalo hladenie a slová nahradilo bozkávanie, ktoré postupne vygradovalo do toho najlepšieho milovania v mojom živote. Ráno, po prebudení, mi priniesla raňajky do postele. Najedol som sa a scenár zo včerajšej noci sa dvakrát zopakoval. Čo na tom, že som nestihol konzultáciu na diplomovku a ona prednášku z anatómie.
Potom sme sa znovu stretli o tri dni. Začali sme spolu chodiť. Hneď po obhájení diplomovky som ju požiadal o ruku a o pol roka sme sa vzali. No doba sa zmenila. Zajtra sa rozvádzame. Stužku som vyhodil aj spolu s fľaštičkami od jej parfémov, ktoré tu po nej zostali. Predsa len, nie každý príbeh, v ktorom je biela stužka nekončí tragicky. Niekedy skončí jednoducho rozvodom.
Nečítaš sa zle :))) Do červenej ...
Pokusil som sa. Kazdopadne dakujem ...
Tvoj záver nebol ani efektný,ani ...
Je to pravda. Išlo mi však skôr ...
Myslím,že rozvod je tragédia. ...
Celá debata | RSS tejto debaty