Predstavte si, že stojíte v strede kopca. Strhne sa lavína a vy vidíte, ako sa tá obrovská masa snehu, kameňov a ktovie čoho iného nezastaviteľne rúti priamo na vás. Únik je nemožný, skryť sa niet kde. Jediné, čo vtedy viete je to, že zomriete a dúfate, že keď vás to biele monštrum, ktoré má každým metrom ničivejšiu silu, pohltí, tak že sa to stane aspoň milosrdne. Že vás udrie do hlavy nejaký kameň a budete to mať za sebou. Že nebudete kráčať v ústrety smrti so zmenšujúcimi sa zásobami kyslíku a vašich nádejí. Pretože takto to väčšinou končí.
Podobné to je aj v živote. Sú obdobia, kedy sa na nás valia lavíny problémov, ťažkostí, najzákernejších špinavostí a klamstiev. Lavíny, ktoré nás melú a otrieskavajú nás o úskalia života. Neusmrcujú nás. Iba z nás vysávajú chuť žiť. Vytvárajú ilúzie, že sme zacyklení v týchto totálnych sračkách. A že inak to už nebude. Že sme odsúdení na nešťastie.
Keď sme už na konci zo silami, vyšťavení etapovými návalami sebaľútosti a konskými dávkami depresií… Vtedy sa vždy niečo stane. Príde osoba alebo udalosť. A vám sa zdá, že každým jedným slovom, každým jedným gestom alebo čo i len trochu ľudskejším prejavom, ktorý urobí, je vám ľahšie. Zdá sa vám, že z vás berie dňom za dňom stále väčšiu časť ťarchy. Zdá sa vám, že táto osoba je tým záchranárom v červenej bunde, ktorý vás odtiaľ vykope a dá vam teplý čaj. Ale nie je to tak. Tá osoba nie je záchranárom. Tá osoba z vás neberie ani gram tej ťarchy. Je len spúšťačom jednej jedinej veci, ktorá vás dokáže tej znôšky nepríjemností zbaviť. Je to zmena pohľadu na svet a na lavínu, ktorou sme zavalení. Túto lavínu dokážeme odpratať… A ak nie, časom to prejde. Roztopí sa. Lebo život má svoje ročné obdobia. A predsa vieme, čo jar robí zo snehom. Pri skutočnej lavíne príde jar väčšinou neskoro a odhalí len mŕtvoly. Pri tej ľudskej lavíne je to inak. Jar príde vždy načas. Odhalí nás a nechá všetko zlé odísť. Aby sme si oddýchli, kým sa spustí ďalšia. V našich životoch je každopádne celoročné lavínové ohrozenie. Avšak každou ďalšou prekonanou a prežitou lavínou sa učíme rýchlejšie z nej vyhrabať. A poučíme sa.
Celá debata | RSS tejto debaty