Odi et amo

28. júna 2012 23:02, Prečítané 2 207x, Roman, Nezaradené

Prenežná, nevinná…
Tak hriešne usmiata
Už svojím pohľadom
Pýtaš si objatia

Objatia, ktoré ti ukážu,
že k tebe cítim lásku.
Tak už žiadne slová…
Začnime odznova !

Viem…
Chceš len hľadieť vpred
a nevidieť už minulosť,
ktorej my, ja i ty,
máme už aj tak dosť.

Viem…
Chceš iba kráčať vpred,
veď vidíš svetlú budúcnosť.
Vieš tak poučne odpúšťať…
Závidím ti tú cnosť.

Je to skrátka láska…
Myslím, že si ťa nezaslúžim…
Čo ak ti zas znova,
tak ukrutne ublížim ?

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Nevyliečený.

27.02.2016

V bezveternom tichu Našla môj list Na prahu dverí Ani ho nečíta Ona vie Verí Na mňa útočia démoni Niekde v limbe Na hraniciach krajších zajtrajškov Niekde na okraji nových svetov Tam kde premýšľam a smútim Za jej každou vôňou Za jej poslednou vetou

Lavínové nebezpečenstvo.

19.02.2016

Predstavte si, že stojíte v strede kopca. Strhne sa lavína a vy vidíte, ako sa tá obrovská masa snehu, kameňov a ktovie čoho iného nezastaviteľne rúti priamo na vás. Únik je nemožný, skryť sa niet kde. Jediné, čo vtedy viete je to, že zomriete a dúfate, že keď vás to biele monštrum, ktoré má každým metrom ničivejšiu silu, pohltí, tak že sa to stane aspoň [...]

Cieľová stanica (premárnených) šancí

02.02.2016

Bol február, päť stupňov, fúkal vietor a strašne pršalo. Neviem, koľko bolo v ten deň spáchaných samovrážd, ale som toho názoru, že ak by som sa chcel zabiť, tak by to bolo práve vtedy. Ja som sa v ten deň zamiloval. Samozrejme, vtedy som o tom ešte nevedel, láska na prvý pohľad predsa neexistuje, ale možno minimálne povedať, že vtedy to všetko celé začalo. Kráčala [...]

Najnovšie správy