Ktosi raz povedal…
Láska vraj hory prenáša
A ja ťa noc za nocou
v predstavách
V spánku unášam
A cítim, že tvoje úsmevy
patria len mne
Nemusím ich vidieť
Cítim ich v tme
Som platonik…
Vzťah nehľadám
Radšej sa zas a zas
V predstavách utápam
Aké by to bolo strašne fajn
Keby práve s tebou zažijem
Ten povestný
Pozemský raj
Preto musím ťa sklamať
ja som len platonik
Skrytý melancholik
a známy pragmatik
A ty si hviezda
Ktorú jakživ nezískam
A keby si sa mi do náručia hodiť chcela…
To by bolo na mňa
akosi veľa.
—————————————————————————————————————-