Len tak…
Konečne oslobodený
a s myšlienkami inými
je mi tak krásne.
So stoickým pokojom
a čistým svedomím
trhám všetky staré básne.
Veď napíšem nové, veselé…
Nie ako tie predtým,
ktoré boli len o zúfalej láske.
Celé.
Život mi však ponúka milióny tém (aj žien) 😉
a už si len také témy (aj ženy),
ktoré mi robia radosť
vyberať chcem.
Pripúšťam…
Trápenie ma môže naučiť veľa vecí.
Ale načo sa trápiť,
keď nemusím ?
Lepšie riešenie je
sa zo života tešiť.
A rozdávať tú radosť ďalej
tým, čo o ňu stoja
tým, ktorí majú záujem
A nie tým,
ktorí sa slova MILUJEM…
Boja.
A len tak…
Ležím na posteli.
Fakt sa teším,
že som ešte taký mladý
a v hlave si snovám
životné plány.
A veru…
Nehodlám sa držať pri Zemi
pokiaľ fakt nemusím.
Pochybovačné hlasy ?
Úspechmi prehluším.
Nech všetci vedia,
že človek môže dosiahnuť všetko
čo len chce.
A z tých pár zbytočných vecí,
ktoré sa nepodarili
sa poučí…
A potom na ne zabudne.