Omnia cum tempore

13. januára 2012, Roman, Nezaradené

Rozum mi dlho bránil,

aby som ťa miloval.

Po dlhom zápase

ho hlas srdca prekonal…

 

Musel som si priznať,

že som už dlho ľúbil teba.

Toho anjela, čo spadol

na Zem z neba.

 

No, keď si povedala:

„NIE !“

tak nachvíľu zastal môj svet.

No aj tak nechcem ten čas

vrátiť späť.

 

Veď tá chvíľa ma naučila,

že nemôžem mať všetko

práve vtedy, keď chcem,

lebo:“Všetko má svoj čas!“…

To si opakujem každú noc,

každý deň.

 

Budem si to hovoriť…

Pokiaľ bude treba.

Inak to už neviem vyjadriť.

Počkám si na teba !

 

Ak bude treba…. 😉

 

 

 

L.